Po anakladačdokončí proces nakladania, musí zdvihnúť a nakloniť vedro, aby sa materiál vysypal do sklápača, násypky alebo určeného skladovacieho priestoru. Materiály s dobrou tekutosťou-ako piesok, štrk a drvené kamenivo-zvyčajne hladko odtekajú. Pri manipulácii s mokrou pôdou, hlinou alebo vlhkou piesočnatou pôdou však môže nejaký materiál zostať na dne a stenách vedra aj po naklonení vedra do vykladacej polohy.
Táto situácia nie je nezvyčajná. Faktory, ako je vlastná priľnavosť materiálu a obsah vlhkosti, ako aj konštrukčný návrh vedra a prevádzkové podmienky, to všetko ovplyvňuje konečný výsledok vykládky.
Vlhkosť materiálu je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim priľnavosť.
Suchý piesok a častice drveného kameňa majú slabú medzi{0}}časticovú väzbu; akonáhle sa vedro nakloní, gravitácia im umožní rýchlo sa vysunúť. Na rozdiel od toho, keď sa obsah vlhkosti vo vlhkej pôde alebo íle zvyšuje, väzba medzi časticami sa posilňuje, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že materiál priľne ku kovovým povrchom.
Toto je bežné najmä pri zemných prácach po daždi, kde môže byť materiál vo vnútri vedra stlačený do hustých, pevných zhlukov. Aj po úplnom naklonení vedra môže nejaký materiál zostať prilepený na podlahe alebo zadnej stene.
Vedro dokáže viac než len prenášať materiál; štrukturálne prvky-ako je zakrivenie podlahy, uhol zadnej steny a veľkosť otvoru vedra-ovplyvňujú vstup a výstup materiálu.
Materiály s dobrou tekutosťou sa pri nakláňaní vedra rýchlo vysúvajú. Avšak pri vysoko priľnavých materiáloch, ak bol náklad zhutnený počas procesu naberania, môžu po naklonení zostať čiastočné zvyšky.
Postupy vykládky sa líšia v závislosti od prevádzkových podmienok.
Vykladanie vyžaduje, aby pracovné vybavenie nakladača vykonávalo zdvíhanie aj nakláňanie-lopaty. Rôzne charakteristiky toku materiálu vyžadujú rôzne uhly naklonenia a prevádzkové sekvencie.
Pri sypkých materiáloch sa náklad zvyčajne rýchlo oddelí od vedra, keď sa dostane do vykladacej polohy. Pri materiáloch, ktoré majú vysoký obsah vlhkosti alebo silnú priľnavosť, však môže jediné naklonenie zanechať nejaké zvyšky.
To nevyhnutne neznamená, že riešením je jednoduché opakovanie naklonenia. V reálnej prevádzke je kľúčové riadiť pohyby pracovného zariadenia na základe stavu materiálu. Cieľom je zabezpečiť plynulé vypúšťanie materiálu z vedra a zároveň minimalizovať zbytočné opakujúce sa manévre.
Zvyšky materiálu vo vedre môžu tiež ovplyvniť následné operácie nakladania.
Ak po každom vysypaní zostane vo vedre značné množstvo materiálu, zvyšok sa môže počas opakovaných cyklov postupne hromadiť a zhutňovať, čím sa vytvorí priľnavá vrstva na dne vedra.
Postupom času toto nahromadenie nielen znižuje efektívnu kapacitu lopaty, ale môže tiež zmeniť dynamiku toku materiálu vstupujúceho do lopaty. Okrem toho môže predĺžená priľnavosť viesť ku korózii samotného vedra. V prípade zariadení zapojených do nepretržitého nakladania môžu takéto pretrvávajúce zvyšky brániť normálnemu výkonu.
Pri manipulácii s kohéznymi materiálmi by preto mali operátori nielen sledovať prevádzkový stav nakladača, ale tiež pravidelne čistiť vnútro lopaty a kontrolovať opotrebovanie komponentov-ako je dno lopaty, steny a rezná hrana-.
Slabý výkon vybíjania nemusí nutne znamenať mechanickú poruchu. Identifikácia základnej príčiny na základe špecifických prevádzkových podmienok a prispôsobenie používania lopaty a postupov údržby je oveľa efektívnejšie ako jednoduché opakovanie vyhadzovania.
